Môj príbeh

        Hovorí sa, že učíme sa celý život a v okamihu, keď sa uspokojíme s tým, čo už vieme, zlyhávame na plnej čiare. V mojom prípade to platí bez debaty. Rozvíjanie poznania a odovzdávanie vedomostí ďalším generáciám sú ušľachtilé činnosti, preto prácu učiteľa vnímam viac ako poslanie než zamestnanie.

        Arthur C. Clarke, autor vedecko-fantastickej literatúry, ktorý sa preslávil kultovým románom Vesmírna odysea, povedal, že učiteľ, ktorý môže byť nahradený strojom, by mal byť nahradený strojom. Na prahu štvrtej priemyselnej revolúcie neznie táto myšlienka až tak nereálne. Umelá inteligencia, neurónové siete, inteligentné dátové úložiská nabité vedomosťami, alebo skôr informáciami, ktoré sú okamžite dostupné a to každému a kdekoľvek. Dokáže, ale stroj, nech už je akokoľvek dokonalý, inšpirovať?

        Za 16 rokov svojej učiteľskej praxe som sa naučil, že najdôležitejšie nie je ani tak študenta niečo naučiť, ako ho správne motivovať. Motivovaný študent sa naučí všetko. Dokonca i mechaniku, či Pružnosť a pevnosť. Tí, ktorí svojim prístupom a odbornosťou svojho času inšpirovali mňa, majú nemalú zásluhu na tom, že som sa v živote rozhodol venovať práve vede a vzdelávaniu.

        V živote platí, že človek, ktorý má cieľ, uspeje, pretože vie, kam ide. Dôležité ale je cestou nestratiť motiváciu. A o to sa snažím aj ja. Motiváciu nachádzam prevážne medzi študentmi a tou najväčšou motiváciou a zároveň odmenou sú ich úspechy, či už študijné alebo pracovné. Dávajú zmysel každej minúte, ktorú strávim za katedrou.

„Nejde o to, ísť hlavou proti múru, ale skôr o to, nájsť očami dvere.“
Ernst Werner von Siemens